Horny_blok

About Us

Sit down, make yourself at home, light an incense stick and brew your favourite tea leaves. Can you smell that? Right, the smell of our tearoom….We are the longest working tearoom in Zvolen and its surroundings, as well as one of the oldest tearooms in Slovakia.

tel. č. : +421 904 335 050,  +421 905 265 386
email: info@cajovnanazamku.sk
Námestie SNP 1
Zvolenský zámok
96 001, Zvolen

We are Social

 

 

 

Our Partners

 

Jazyky

  • Slovenčina
  • English
  • Deutsch

Od polárneho kruhu po Benátky - časť 1

Ako som vyvenčil čajovnícke tričko od polárneho kruhu po Benátky.

Sedím v čajovni na obľúbenom mieste v rohu a popíjam Bielu opicu. Vedľa opretý veľký batoh. Vychutnávam posledné dúšky, beriem ešte 50 g asamu a cesta za polárny kruh môže začať. Šlapem ku Zvolenským mliekarňam, tam sa stretávam s Peťom (ďalší „účastník zájazdu“), vyťahujeme ceduľku BA, stopujeme. Po chvíli sa už vezieme. Večer sme v Blave na priváte u kamráta. Prespávame a na druhý deň sadáme na nočný vlak do Berlína. Po ceste naberáme v Prahe posledného, tretieho účastníka Mareka. Začína vlakový maratón. Berlín, Hamburg, Kodaň, Štokholm. V Štokholme vystupujeme niekedy v piatok o polnoci. Stanica sa na noc zamkýna nedobrovoľne ju opúšťame. Máme asi 17 hodín času do ďalšieho vlaku, tak sa snažíme nájsť nejaké miesto na spanie. Je to celkom problém, keďže je piatok a v Štokholme to žije a mesto je celkom plné.  Ale to sa dá prehltnúť. Väčší problém je neskutočne chladných, vlhkých, do kostí pichajúcich -15°C. Nakoniec sme našli „útulný“ kútik mimo lampy pred múzeom. Bol tam aj relatívne kľud vďaka neďalekému stráženému palácu. Vyťahujeme spacáky, karimatky, usalašíme sa a zaspávame. Okolo pol piatej ráno sa budím na riadnu kosu. No nič. Vyliezam zo spacáku balím veci a idem stepovať pred stanicu, ktorú otvárajú o piatej. Chalani si vychutnávajú teplo páperových spacákov. V stanici klasická driemavá poloha na lavičke: batoh medzi nohy, hlavu naň a nebol problém s ďalším podriemkávaním. O siedmej prichádzajú Marek s Peťom. Nasledujú rýchle raňajky a motanie sa po meste. Ako prvé nám padlo do rany historické centrum s radnicou na ostrove obkolesenom riekou plnou ľadových krýh, úzke uličky plné obchodov so suvenírmi  a klasická architekrúra dopĺňa náš obraz a predstavu o starom kráľovskom Švédsku. Počasie riadne pekné ale mrazivé. Zbehneme do múzea, na ktoré sme dostali pozitívne ohlasy. Mňa ako nie veľkého milovníka múzeí veľmi nezaujalo. Peťa asi tiež nie. Mareka tam nechávame, ideme si ešte kus pokukať mesto. Spoznávame aj pre nás nie peknú stránku tohto veľkomesta. Obrovský konzum, samé mekáče, butiky s topánkami, oblečkami no proste ako Bystrická Európa len v obrovskej mierke. Okolo štvrtej opúšťame Benátky severu, ktoré sa nám z väčšej časti dosť zapáčili a nastupujeme na vlak Štokholm – Narvik. 21 hodín vo vlaku si krátime klasicky slovensky :). Po noci strávenej na karimatke v uličke kukáme von oknom na krajinu, ktorá sa už niekoľko hodín nemení. Nekonečný Švédsky les. Cestou zazrieme obrovské stádo sobov.

Konečne vystupujeme za polárnym kruhom v nórskom Narviku. Ďalej sa nám vlakom už dostať nedá. Narvik je  malé mesto, žijúce nie turistickým, ale lyžiarskym ruchom. Ako máme všetci z predošlích nórskych návštev zakódované, hľadáme najbližší supermarket, lebo supermarket znamená kontajnery a kontajnery v nórsku znamenajú veľa jedla zadarmo . Trashdiving v Narviku nie je veľmi štedrý, vyťahujeme len nejaké bagety, chlieb a zeleninu. Určite sa čitateľ nad tým pozastavý, a prídeme mu to celkom nechutné a zvrátené, ale pri vysokej životnej úrovni v nórsku plytvajú všetkým od energií až po jedlo. To čo sa u nás predáva tesne pred zárukou v akcii, v nórsku ide automaticky do koša. Tým pádom sa tam dostávajú dobré potraviny, ktoré sú spracované takým štýlom, že by vydržali ešte polroka po záruke a nič im nie je.  Začíname stopovať smerom na Lofoty. Stopovanie ide fajn. Prvý stopol Peťo. Ja s Marekom sme mu ostali v pätách. Náhodne sa stretávame na benzínke. Hneď vedľa je obchod (obchod znamená kontajnery :).

 Pokračujeme v trashovaní. Výsledok: veľa zeleniny, veľa pečiva, veľa údených lososov a ešte nejaké vanilkové, mandľové torty, pomaranče a iné drobnosti. Nemusíte sa báť, samozrejme nič nie je pokazené :). Rýchlo niečo tlačíme do hlavy a pokračujeme vo večernom stopovaní. Chytáme fajný stop ktorý nás berie všetkých troch hodný kus cesty na začiatok Lofotov. Vyskakujeme, lúčime sa, ďakujeme. Rozhliadneme sa okolo seba. Vidíme len lofotskú divočinu a hory. Zatiaľ na obzore žiadna polárna žiara. V tomto období má byť extrémne silná aktivita, tak sme zvedaví či sa nám Auroru borealis podarí zahliadnuť. Našli sme pekné miesto na nocľah. Veľký balvan na čistinke lofotskej tajgy. Na balvane hrubá vrstva machu - úplne dokonalý madrac. Zakladáme oheň, varíme asam z čajovne následne robíme vytrashovaného lososa na tri spôsoby (varený, na ražni, na oleji). Keďže sme mali len jeden ešus, od tejto chvíle bol každý ďalší čajík z veľkými mastnými okami a s príchuťou ryby. Ráno sa budíme kompletne zapadnutý snehom. Sneh bol nafúkaný všade. V topánkach, v batohoch, v oblečení, ... . Rýchlo vyliezame zo spacákov obliekame mokré a studené veci, všetko balíme a frčíme na stop. Prefukuje nás „slabučký vetrík“, ktorý keď sa do nás oprie, posúva nás o pár krokov. Ako to pri stopovaní býva zvykom práve teraz, keď chceme sedieť v teplom aute, autá nechodia. Aspoň máme čas vychutnať si originál lofotské počasie. Dážď, sneh, krúpy, vietor teplota okolo nuly – mňam. Stopujeme čo to dá a po ceste si ideme oči vyočiť na vysoké žulové steny, štíty, strmé kamenné brehy a rozbúrené zátoky. Nakoniec sa nám po krutom boji s januárovým lofotským počasím podarí dostať niekoľkými stopmi a perfektnou vyhliadkovou jazdou do mesta Svolvær – centrum Lofotov. Tam prichádzame na stanicu trajektu, kompletne ju obsadzujeme svojimi mokrými vecami a spokojne sušíme. Ideme sa informovať o možnostiach výstupov v okolí na informačné centrum. Všetci sú z nás vyvalený že čo robíme na Lofotoch v januári. Zisťujeme infošku, s ktorou sme rátali, že v tomto počasí sa nikde na všadeprítomné  žulové ostré masívy nedostaneme. Vychutnávame aspoň atmosféru malého mesta uprostred Lofotských hôr, varíme rybací asam následne lososa. Trashdiving vo Svolværi slabý. Prespávame na terase nejakej kaviarne hneď vedľa mora. Strecha nám aj tak veľmi nepomáha, a ráno je klasické, lofotské – zas sneh nafúkaný všade. Trochu sme rátali stým, že tu budeme mať málo svetla počas dňa a išli sme na to pripravený, napriek tomu stále máme pocit že nestíhame, aj keď nemáme čo nestíhať. Pouličné lampy vypínajú ráno o desiatej a poobede o tretej je už tma. Počas tých piatich hodín keď je vidno, slniečko na nás kuká len tak letmo kúsok nad horizontom.  Pokračujeme v stopovaní, moknutí. Napriek týmto krutým anti-stopárskym podmienkam si vychutnávame krásne výhľady. Po ceste sa pokúšame o jeden nie náročný výstup. Bohužiaľ neúspešne. Počasie a podmienky likvidujú všetky naše plány . Po ceste do mesta Å sme stopli jedného milého chlapíka, ktorý na Lofotoch robí horolezeckého sprievodcu. Pozval nás k sebe domov, ponúkol teplú kávu a dal nám cenné informácie o lezení a turistike na Lofotoch. Celkom nás namotal  a cez leto by sme chceli určite prísť aj s lezeckým hardwareom. Týmto štýlom prechádzame celé Lofoty až do mesta Å. Miesto na konci Lofotov, kde je „koniec sveta“ a ďalej už nič, len pár vysokých hôr vystupujúcich z Nórskeho mora. V meste Moskenes (asi 2 km pred Å) sa rozhodujeme či ešte ostať, alebo nastúpiť na trajekt, ktorý odchádza za polhoďku. Pri zistení že takéto počasie má trvať ešte týždeň kupujeme lístky a odchádzame. Aspoň stihneme podať prihlášky na magistra. 


 

Od polárneho kruhu po Benátky - časť 1
Od polárneho kruhu po Benátky - časť 1
Od polárneho kruhu po Benátky - časť 1
Od polárneho kruhu po Benátky - časť 1
Od polárneho kruhu po Benátky - časť 1
Od polárneho kruhu po Benátky - časť 1
Od polárneho kruhu po Benátky - časť 1
Od polárneho kruhu po Benátky - časť 1
Od polárneho kruhu po Benátky - časť 1
Od polárneho kruhu po Benátky - časť 1
Od polárneho kruhu po Benátky - časť 1
Od polárneho kruhu po Benátky - časť 1

Komentáre

Parádna streka, je dobré že sa stále dá cestovať lacno. Teším sa na druhý diel.

By jan